Každý rok si hovorím, že nezaváram. kto by sa s tým páral. Vybrať sa do obchodov, ktoré predávajú kvalitné produkty nie je také ťažké! Nájdu sa chutné, dokonca s veľkým podielom ovocia, lokálne, bio, niekto sa jednoducho natrápi, tak by bolo dobré ho podporiť a kúpiť. A potom príde faktor, "aha marhule!" kúpim, veď zjeme...kilo, dve, tri, debnička... Veď keby bolo treba, cukor a zaváraninové fľaše tiež mám.

Po príchode na chalupu vybalím veci, všetko na svojom mieste, čas na kávičku. A provokujúce marhule stále v podvedomom provokovaní. No dobre! Chcete byť džemom? Je to váš osud? Tak som zasa zavárala, len zopár fľašiek, veď nám stačí.

Keď Vendulka prišla skontrolovať prvú várku, potešila sa a hovorí: "Mami, urobíme zasa tie super popisky s obrázkami? Budeme tie džemíky zasa rozdávať kamarátom pri odchode z chalupy alebo k narodeninám, vždy sa potešia!"

No a nezaváraj...

Dnes dávame ďalšiu várku...