Všetci musíme byť silní. Je čas pomáhať tomu, čo má naozaj zmysel a preukázať svoju ľudskosť. Nechať veci plynúť a žiť.

Dnes som sa cez maily „pochytila“ s redaktorom skvelých článkov v denníku. Súčasťou mojej práce je aj komunikácia s novinármi a sprostredkovanie vyjadrení. Vyšiel takto článok, ktorý bol zamknutý, viditeľný len predplatiteľom. Klient ho chcel odomknúť. Novinára rozhorčilo, že chce obísť predplatné. Nakoniec sme zistili, že sme sa všetci len zle pochopili, no dotklo sa nás to oboch. Redaktora aj mňa, oboch veľmi osobne.

Podpora kvalitnej žurnalistiky

Novinárska práca nie je jednoduchá a vážim si redaktorov, ktorí dokážu vypátrať aj tie najmenšie detaily do svojich článkov tak, aby niesli hutnú a pravdivú informáciu. Verte mi, nie každý vie písať, aj keď sme sa to učili v škole. Vysoká škola novinárskej práce sú pre mňa práve denníky.

Ja sama som bola dlhodobo šéfredaktorkou mesačníkov o bývaní, teraz, aj keď som tak trocha na druhej strane rieky v sfére public relations, stále som aj redaktorkou. Viem teda pochopiť zmýšľanie klienta aj média. Je to veľká výhoda a táto „superschopnosť“ sa dá využiť v mojej práci. Čo je však oveľa podstatnejšie, je ľudskosť a férový prístup.

Dôvod, že sme sa dnes s redaktorom rozhorčili, aj keď ku koncu nášho sporu sme nakoniec zistili, že sme na rovnakej lodi, bol práve v prístupe.

Redaktor mal pocit, že sme chceli obísť platenie. Dostala som dlhý e-mail s vysvetlením, že pár eur za otvorenie článku má každý a situácia nie je pre novinárov priaznivá už dlhodobo, koronakríza tento problém ešte viac prehlbuje.

Priznám sa, tie riadky som musela predýchať. Odpísala som až po chvíli, tiež dlhý e-mail s vysvetlením. Všetko sa vyjasnilo, no zostal vo mne neuhasiteľný pocit, že sa o týchto pár riadkov musím s vami podeliť.

Prosím nás všetkých, podporme kvalitnú žurnalistiku, nechajme dobré veci fungovať ďalej a nezastavujme ich pre krízu. Tá určite pominie. Mali by sme sa radšej adaptovať, držať spolu aj napriek tomu, že sme izolovaní a trápia nás obavy.

Podporme denníky, týždenníky, mesačníky. Práve teraz nás potrebujú viac ako kedykoľvek predtým. Nenabádam na žiadny konkrétny z nich. Výber nechávam na vás. Ja sama som k svojim online predplatným doplnila v čase krízy aj printové.

Podľa môjho názoru treba nechať veci plynúť aj v iných sférach. Nedá sa chodiť do obchodov, dá sa však podporiť „svojich favoritov“ aj online. Tak isto reštaurácie, donášky...ale aj množstvo profesií. Uzavrieť sa je často najjednoduchšie, no dôsledky takejto „pštrosej politiky“ môžu byť devastačné.

V neposlednom rade - buďme k sebe dobrí. Niekedy stačí naozaj málo. Pár viet, telefonát, či pár eur...

Žijeme dobu, ktorá nás má naučiť ľudskosti. Začnime teda od seba. My všetci môžeme byť hrdinami týchto dní.